Kávový bloger kedysi neveril, že káva môže chutiť dobre

Dnes sme si pozvali na kus reči ku kávičke toho, kto o nej dokáže hovoriť celé hodiny. “Kávoholik” doslova a dopísmena. Naším hosťom je kávový bloger Ladislav Király, ktorý ukazuje krásy, ktoré kávový svet ponúka. Zaujímavosti o káve, o jej príprave, o farbách zŕn a mnoho ďalšieho ponúka jeho BLOG O KÁVE.

Kedy vznikla tvoja vášeň pre kávu?

Nie je to tak dávno, čo mi káva paradoxne vôbec nechutila. Napriek tomu som ju občas pil, pretože pri svojej vtedajšej práci som potreboval kofeínové nakopnutie. Fičal som na instantnej káve, do ktorej som si pridával veľa mlieka a cukru, aby som prebil jej pachuť.

Trvalo to roky, až som raz úplnou náhodou ochutnal výberovú kávu a neveril som, že káva môže chutiť takto dobre.

Aj bez mlieka a cukru bola lahodná, príjemná a ovocná, necítil som v nej žiadnu nepríjemnú horkosť a nedostavovala sa ani pachuť. Bola to káva od jednej slovenskej pražiarne a ostal som absolútne ohromený.

Toto ťa nakoplo k tomu, aby si založil blog?

Áno. Doslova som dostal facku a od toho okamihu som túžil po tom, aby som tento zážitok rozpovedal aj ďalším ľuďom. Veď okolo mňa bolo strašne veľa takých, ktorých tá horkosť odrádzala. Predpokladal som, že vôbec nevedia o čo prichádzajú. Uvažoval som o tom, ako túto informáciu posúvať ďalej. Mohol som ju osobne zvestovať kamarátom a známym, ale tak by sa príliš nerozšírila, respektíve by to išlo pomaly. Ako najvhodnejšie sa mi zdalo byť založenie internetovej stránky a posúvanie odkazu cez sociálne siete. Všimol som si, že doména blogokave.sk je voľná, a tak som si obsadil názov Blog o káve a pustil sa do práce. Neskôr som začal vystupovať aj pod označením kávový bloger a takto by som sa chcel profilovať aj v budúcnosti.

Trvalo dlho, kým si sa dostal do povedomia?

Áno, dlho a stálo ma to nemálo peňazí. Nie je to totiž len tak, že človek si založí stránku, začne publikovať a odrazu o ňom budú ľudia vedieť. Musí ponúknuť dostatočne kvalitný, unikátny a ideálne aj zábavný obsah, no a následne ho boostovať za celkom dosť peňazí. Ja som toho preinvestoval fakt dosť, ale stálo to za to. Dostal som sa do povedomia a vybudoval si čitateľskú základňu. Tá mi dnes pomáha šíriť moje kávové posolstvo. A vlastne to už nie je len moje posolstvo, ale naše posolstvo.

Kávou sme sa nakazili mnohí a odkaz týkajúci sa toho, ako môže chutiť a aká môže byť úžasná, posúvame spoločne čoraz rýchlejšie. Verím, že takto to bude aj pokračovať a naša komunita bude čoraz početnejšia.

Koľko káv denne vypiješ?

Veľa a nie som na to veľmi hrdý. Nechcem byť pre ľudí vzorom v tom, koľko ich vypijem. Ja ich v podstate musím vypiť veľa, aby som ich mohol otestovať, posúdiť, porovnať. Na Slovensku máme vyše 100 pražiarní a tých vzoriek mi chodí neskutočne veľa. Takže niektoré dni vypijem aj 10 espress. Ľudí by som však chcel nabádať skôr k tomu, aby ich vypili oveľa menej. Aby kávu nepili kvôli kofeínu, ale kvôli tomu pôžitku, ktorý dokáže ponúkať. Podľa mňa bohato postačia aj dve alebo tri.

Radšej menej dobrej kávy ako veľa nekvalitnej. Kvalita nad kvantitu. A ešte by som odporučil nastaviť si to tak, aby bolo pitie kávy spojené s chvíľkou oddychu či už osamote alebo v dobrej spoločnosti. Zaslúžime si na chvíľu sa zastaviť a aspoň na pár minút vydýchnuť. Aj o tom je podľa mňa káva.

Koľko káv je tak akurát a čo je už cez?

Keď to vezmeme čisto z hľadiska obsahu kofeínu a nejakej dennej odporúčanej normy, tak v poriadku by mohlo byť 4 až 5 espress. Ale ťažko to takto kvantifikovať, pretože každý organizmus funguje inak a iné množstvo je limitné pre 50-kilový organizmus mojej manželky ako pre 100-kilového mňa (smiech). V skutočnosti je množstvo kofeínu aj pomerne ťažké odmerať, pretože pri rôznych druhoch príprav sa kofeín extrahuje v inom objeme.

Okrem toho platí aj to, že robusta má dvakrát toľko kofeínu ako arabika, pričom mnoho ľudí pije rôzne pomery arabiky a robusty či už 80:20 alebo 50:50. Pri kvalitnej arabike je podľa mňa 4 až 5 káv úplne OK, ale ako som povedal; netreba to preháňať a ísť do veľkých objemov. Kávu si treba užívať. Ak by jej bolo príliš veľa, možno by zovšednela. Ktovie.

Akú kávu máš najradšej?

Osobne fandím ovocnejším a acidnejším kávam. Som človek, ktorý sa v horkosti kávy vôbec „nenašiel“ a doslova ma to ničilo. Kávovník produkuje ovocie, ktoré vyzerá ako čerešňa a podľa mňa je preto prirodzené, že nápoj z tohto ovocia, respektíve jeho zrnka, by v sebe mal niesť nejakú dávku ovocnosti. V priebehu procesu praženia sa ovocnosť a acidita z kávovníkového zrnka postupne vytrácajú a pri dlhom pražení do popredia vystupuje horkosť. Osobne mám najradšej kávy, ktoré v sebe ešte nesú znaky pôvodnej ovocnosti a preto vyhľadávam skôr svetlejšie praženia. Úplne najviac mi vyhovujú africké kávy z oblasti okolo Kene, Etiópie či Rwandy. To sú poriadne ovocné bomby.

Ako si pripraviť poctivú kávu doma?

Jednoduchá otázka, ťažká odpoveď. Asi poctivo (smiech). Všeobecne to vidím tak, že každý z nás sa vzhľadom na svoje kávové vzdelanie a skúsenosti vyskytuje na inom stupienku akéhosi kávového rebríčka. Všetci začíname na spodnom stupienku a v takom prípade je OK pripravovať si kávu za pomoci jednoduchého a lacného zariadenia, napríklad moka kanvičky (koťogo) v hodnote niekoľkých eur.

Postupom času, keď káva človeku učaruje, prichádza tendencia dostávať z nej viac a viac unikátnych chutí.

Existuje cesta smerujúca k espressu, ktorá môže zahŕňať automatický a následne pákový kávovar, prípadne alternatívna cesta smerujúca k filtrovaným kávam, kde sa núkajú zariadenia ako V60, chemex či aeropress. Je toho ozaj veľa a kávový svet je obrovský. Odporúčam napredovať krok po kroku, skúšať, testovať, porovnávať.

Keď sa človek do kávy zamiluje, nie je mu ľúto investovať ani stovky eur, ba možno ani tisícku. Spočiatku som tomu ani ja neveril, ale je to tak. Takže pozor: káva je nákazlivá! Ale stojí to za to.

Káva v tehotenstve? Aké sú možnosti na trhu?

Nechcem sa hrať na zdravotného experta, ale o tejto téme som robil už viacero článkov a odborníci sa zhodujú v tom, že množstvo do 200 miligramov kofeínu za deň je úplne v poriadku aj pre tehotnú ženu. To by teda mohli byť aj tri espressá.

Mám však skúsenosť so svojou manželkou, ktorej pri prvom tehotenstve káva doslova smrdela a nemohla ju piť, nech sme už doma mali akúkoľvek kvalitu. Vychádzam teda z toho, že telo si samo určí čo potrebuje a čo nie – aj keď dúfam, že to nevyznie veľmi alternatívne. Pri druhom tehotenstve sa už takýto problém nedostavil a sem-tam si kávu dala. Existujú však aj bezkofeínové kávy, ktoré ponúka takmer každá pražiareň. Kto chce teda kávičkovať v tehotenstve, vie si nájsť cestu.

Ktorí slovenskí pražiari sú podľa teba špička?

Máme to šťastie, že na našom malom trhu je veľmi solídne množstvo špičkových pražiarov. Menovať ich nebudem, pretože náhodou na niekoho zabudnem a potom sa urazí (smiech). Snažím sa ich však prezentovať prostredníctvom blogu a prostredníctvom instagramových kont @ladislavkiraly a @blogokave. Ak mi záujemcovia napíšu správu, rád im poradím a odporučím nejakú ozaj kvalitnú pražiareň. Pre každého môže byť špičkou niekto iný. Ovocná a acidná káva od najlepšej slovenskej pražiarne by však bežnému kávičkárovi, ktorý doposiaľ kupoval kávu v supermarketoch, asi nesadla.

Čo si myslíš o kávach našich celebrít?

Bohužiaľ nič pozitívne. Tieto celebrity vidia do kávy asi tak, ako ja do politiky v Zimbabwe. Niekto ich upovedomil o tom, že na káve sa dá urobiť solídna marža a zarábajú na nevedomosti ľudí.

V mnohých prípadoch ponúkajú len lacné zrná zabalené do pozlátka a predávajú ich za premrštenú cenu.

Dosť ma to hnevá, ale na druhej strane aj poháňa. Dodáva mi to energiu ďalej trpezlivo pracovať a bežných ľudí naučiť, ako dokážu kvalitu kávy posúdiť aj bez nejakého enormného kávového vzdelania. Keď sa to podarí, tak ich nejakí celebritní burani rožkom neopijú. Každý by mal robiť to, čomu rozumie. Spevák spievať, futbalista hrať futbal, farmárka sa odhaľovať na gauči a pražiar pražiť a predávať kávu.

V mene redakcie za príjemný rozhovor ďakujeme a želáme tie najlahodnejšie zážitky s kávou :)
A že je káva vždy dobrý nápad, si môžete overiť aj tu!