Čo tu robíme, ak nežijeme naplno?
Čo tu vlastne robíme, ak si nevytvárame tie najkrajšie, najsmelšie verzie životov, aké len vieme snívať? Aká je naša úloha, ak neinvestujeme každú časť svojho srdca do umenia života – toho magického, nepredvídateľného, nedokonalého? Čo tu robíme, ak náš strach zo zlyhania je taký silný, že sa ani nepokúsime skočiť do neznáma?
Tak prečo by sme sa nemali vrhnúť do tohto života s otvorenými rukami, preskúmať nekonečné možnosti, ktoré nám tento svet ponúka? Neuspokojte sa s existenciou, ktorá len otupuje iskru vo vašom vnútri. Neprijímajte kompromisy, ktoré pomaly zhasínajú plamene vášne vás samotných. Nedovoľte, aby vaše sny a vášne vyhasli len preto, aby ste sa zmestili do predstáv iných o živote.
Nenechajte svoju nádej stratiť svoj jas. Nenechajte svoje svetlo zhasnúť v šere bežných dní. Neuspokojte sa s polovičatým životom, keď viete, že vo vás drieme oveľa viac.
Vaše sny, vaše túžby, tie vízie, ktorých sa jednoducho nemôžete vzdať – to je váš kompas, vaša cesta. To je vaše poslanie. To je tá správna cesta, po ktorej by ste mali kráčať. To je dôvod, prečo ste tu.
Život je príliš vzácny, aby sme ho prežili iba v polotieni našich možností. Každý z nás má v sebe potenciál na vytvorenie niečoho jedinečného, niečoho, čo odzrkadľuje našu najhlbšiu podstatu. Tak prečo sa uspokojiť s menej, keď vo vnútri každého z nás drieme oheň, ktorý len čaká, aby bol rozdúchaný do plameňa?
