Vianočná hystéria – sviatky plné irónie, stresu a pozlátka
Ach, Vianoce, sviatok mieru a pokoja, ktorý sa v moderných časoch premenil na preteky v nákupnom centre. Všade okolo stretnete ľudí, ktorí sa tlačia v rade s tvárami plnými „vianočnej radosti“, aby získali ten posledný kúsok komerčného šťastia – limitovanú edíciu čohokoľvek.
Obrovské uznanie patrí všetkým, ktorí sa predbiehajú v parkovacích domoch ako piloti Formuly 1, len aby získali to „perfektné“ parkovacie miesto. Nie je nič vtipnejšie než sledovať zúfalcov, ako sa snažia na poslednú chvíľu vybrať ten „perfektný“ darček, ktorý vydrží byť zaujímavý asi tak dlho, ako trvá deťom roztrhať darčekové balenie. Kapitola sama o sebe sú nákupy potravín, nakoľko slovač si potrebuje urobiť zásoby jedla až na 2 – slovom dva dni. O tom, že si to všetci derú uličkou ako buldozér som však už písala minule.
Vianočné nákupy sú presným odrazom moderných Vianoc – lesklé na povrchu, ale plné chaosu a zúfalstva vo vnútri.
A čo by to boli za Vianoce bez firemných večierkov, všakže. Tieto oslavy sú ako olympiáda falošných úsmevov a prehnaných komplimentov, kde každý súťaží v disciplíne bez pravidiel, terčom pozornosti je však šéfov zadok. Je dojímavé pozorovať ako sa kolegovia, ktorí sa počas roka ani nepozdravia, teraz náhle objímajú ako starí priatelia, v zápale vianočnej „radosti“.
Skutočný význam Vianoc sa stráca pod vrstvou leštiaceho prostriedku pri vianočnom upratovaní, z ktorého sa vykľul extrémny šport. Iróniou je, že toto fanatické upratovanie často vedie viac k stresu a únave, než k pravej vianočnej radosti, ale predsa sa každý rok opakuje, ako rituál na počesť týchto dní pokoja.
A potom, ako sa zvony rozozvučia a vianočné svetlá zhasnú, sa všetci vrátia späť do svojich starých koľají, s novými hračkami a starými zvykmi. Ironicky, jediné, čo sa na Vianoce naozaj šíri, je pocit, že musíme mať viac, robiť viac, byť viac… Alebo aspoň tak to vyzerá na sociálnych sieťach.
