Čistá náhoda alebo len ďalšia prosba? Keď sa ozývajú starí známi

Je to fascinujúci fenomén. Sú ako duchovia, ktorí sa objavia, len keď je na stole niečo, čo by sa im mohlo hodiť. Roky ticha? Ani štipka záujmu. Ale stačí, aby sa na horizonte objavila príležitosť, ktorú by mohli využiť, a zrazu, ako mávnutím čarovného prútika, prichádza správa: “Ahoj, ako sa máš?”

Správa, ktorá znie tak nevinne

Ale za týmto úvodom sa skrýva rafinovaný plán – pripomenúť sa práve vo chvíli, keď niečo potrebujú. Nie je to náhodné stretnutie, ale starostlivo načasovaný návrat do vášho života. Roky mlčania zrazu zmiznú a vy sa ocitnete pred otázkou, čo za tým tentokrát je.

Tie chvíle, keď sa skutočne zaujímajú

Nie, nie o vás. Skôr o to, čo pre nich môžete urobiť. Zaujímajú sa o to, ako vám klásť otázky, ktoré vedú k jedinému cieľu – uspokojeniu ich potrieb. To je tá ich forma “priateľstva”. A keď sa ich potreba naplní? Zmiznú, ako keby tu nikdy neboli. A vy ostávate s otázkou, či sa vôbec niekedy skutočne zaujímali.

Vzťahy ako jednosmerná ulica

Všetci ich poznáme. Ľudia, ktorí prechádzajú našimi životmi ako turisti, ktorí obdivujú pamätihodnosti, ale nikdy sa neponúknu na pomoc pri ich údržbe. Oni len prídu, vezmú si, čo potrebujú, a odídu s tým, že to bola jednosmerná cesta. A vy? Vy ostávate s pocitom, že ste len ďalšou zastávkou na ich ceste.

Ale aspoň sa niečo naučíte. Možno nie o nich, ale určite o sebe. Napríklad to, že už nebudete tou stanicou, na ktorú sa môžu spoľahnúť len vtedy, keď sa im to hodí. Pretože aj stanice potrebujú opravu, starostlivosť a tých správnych ľudí, ktorí si ich vážia.