Láska a iné tragédie, alebo ako som sa buchol do bratovej frajerky
Ach, láska – tá sladkokyslá zmes radosti, bôľu a úplne zbytočných hormónov, ktorá nás občas úspešne a s radosťou dovedie do nešťastia. Ale čo je život bez trošky tragédie a chaosu, všakže? Môj príbeh sa začal jedného zdanlivo obyčajného dňa, keď som sa potkol o svoje city a neúmyselne som sa prepadol do slepej uličky s názvom, “zakázané ovocie”.
Kapitola 1: Hrdina našej tragédie – ja
Naša príbehová os sa nezačala hrdinským činom, ako by ste si možno mysleli. Nie, ja, ten nevinný a naivný chlapec, som jednoducho žil svoj pokojný život bez toho, aby som tušil, že jedného dňa ma zasiahne blesk z jasného neba v podobe lásky (alebo skôr tragédie). Ako jediný syn v rodine som si vždy myslel, že mám výsadné postavenie. Avšak osud mi pripravil poriadne prekvapenie v podobe mladšieho brata, ktorý sa narodil, keď som mal 5 rokov.
Kapitola 2: Prvý záblesk nešťastia – bratova frajerka
Môj brat, ten šťastlivec, našiel si frajerku skôr než ja (aj napriek mojim neustálym pokusom o zoznámenie). A tak sa jedného dňa objavila ona – Venuša, bohyňa krásy, prebúdzajúca moje túžby a zároveň spúšťačka tragédie, ktorá mala prísť. Na prvý pohľad som vedel, že som stratený, ale ako správny hrdina tragédie som, samozrejme, ignoroval svoje city a s úsmevom na tvári som jej podal ruku.
Kapitola 3: Boj s drakom – srdce na dlani
Ako každý správny rytier na koni som sa rozhodol čeliť svojim citom ako drakovi vo svojom vnútri. Ale namiesto meča a štítu som sa vyzbrojil vtipmi a sarkastickými poznámkami, aby som zakryl svoje pravé city. Nanešťastie, všetci vieme, že srdce na dlani je zraniteľné a výsledkom bola neustála neistota a nekonečné hodiny strávené analyzovaním každej vety, pohľadu či úsmevu.
Kapitola 4: Temnota víťazí
Zatiaľ čo som sa pokúšal bojovať s vlastnými citmi, osud prichystal ďalší úder. Venuša a môj brat sa zasnúbili a ja som sa ocitol priamo na útese beznádeje. Vo svojej slepej zúfalosti som sa pokúšal hľadať riešenie, ale ako skutočný antihrdina som skončil v labyrinte vlastných pocitov a zúfalstva.
Kapitola 5: Nepokojné vody – zrada
Ako každý dobrý tragický príbeh, aj môj pokračoval špirálou zla. Moje city sa stali ťarchou, ktorú som sám nevládal uniesť. A tak som sa rozhodol požiadať o radu svojho najlepšieho priateľa. Ten však, namiesto pochopenia a útechy, sa rozhodol zradu zavŕšiť tak, že moje tajomstvo prezradil môjmu bratovi.
Táto zrada sa stala poslednou kvapkou v mojom srdci, ktoré bolo už tak na pokraji kolapsu.
Brat, namiesto hnevu alebo zármutku, sa na mňa prekvapivo pozrel a síce sme mali dlhý úprimný rozhovor, v ktorom bolo miesto pre pochopenie, cítil som sa ako hlupák a vedel som, že svoje city musím potlačiť… Od toho momentu som sa bratovi a jeho snúbenici vyhýbal.
Kapitola 6: Pochopenie a pokoj – nad tragédiou zvíťazila láska
S úsmevom na tvári som sa rozhodol prekonať svoje city a začať žiť svoj život bez tragických hrdinských činov. Občas to bolo ťažké, ale s pomocou svojich blízkych som našiel v sebe silu pokračovať ďalej. Nastali chvíle plánovania svadby, kde som sa ako hlavný družba spoznal s družičkou, ktorá mi padla do oka. Našiel som teda svoju vlastnú Venušu, ktorá mi ukázala, že láska môže byť skutočným darom, nie len zdrojom nešťastia.
Záver: Čo by to bol za príbeh bez ponaučenia?
Láska môže priniesť smútok, zlomené srdce, ale aj šťastie. Čo nám život ponúka, závisí od toho, ako sa rozhodneme na to reagovať.
Či už ste hrdina alebo antihrdina vo svojom vlastnom príbehu, nikdy nezabúdajte, že každá tragédia má potenciál stať sa komédiou, a naopak.
Vždy je na nás, ako sa postavíme ku svojim citom, životným skúškam a výzvam.
Veď jedným zlomeným srdcom život nekončí. Takže, keď sa nabudúce ocitnete v akejkoľvek zložitej životnej situácii, nájdite si svoj zmysel pre humor a sarkazmus, aby ste prešli cez ťažkosti a na konci dňa mohli povedať:
A tak, moji milí čitatelia, nechajte sa inšpirovať mojou tragédiou a premeňte ju na svoje vlastné životné víťazstvá. Máte predsa silu prekonať hory a doliny, ktoré vám život pripraví, a v konečnom dôsledku sa naučiť smiať sa aj sebe a svojim neúspechom. Keď sa vám niekedy podarí prejsť úzkym chodníkom zvýšenej emocionality, spomeňte si na tento príbeh a urobte si z neho svoju vlastnú zbraň proti tragédii.
Nezabudnite, že nie ste sami vo svojich tragédiách a zápasoch s láskou 🙂