Na Instagrame to vyzerá, že všetci žijú lepší život. Ako ďaleko to je od pravdy?

Sedela som na gauči, v teplákoch, so studenou kávou a unavenou hlavou. Malý konečne zaspal a v obývačke to vyzeralo ako po výbuchu. Hračky všade, ponožky na lampe (netuším ako sa tam dostali), a ja som nemala ani štipku energie niečo s tým spraviť.

Chytila som mobil. Instagram.
Prvá fotka – Katka s manželom na dovolenke v Toskánsku, poháre s vínom, západ slnka, popis: „Ďalší kúsok raja s mojou polovičkou.“

Druhá – Zuzana, dokonale nalíčená, v minimalistickom byte bez jedinej omrvinky prachu.
Popis: „Konečne víkend pre seba. Milujem tieto pomalé rána.“

Tretia – Lenka, trojnásobná mama, v športovom oblečení, s úsmevom a caption: „Ranný beh predtým, než sa všetci zobudia. Treba si nájsť čas na seba!“

Zatvorila som mobil.
A cítila som sa… nanič. Neschopná. Neporiadna. Nedostatočná.

A ako ďaleko to bolo od pravdy?

Aj keď sme všetci zvyknutí, že nie je všetko zlato, čo sa blyští a obvzlášť nie na sociálnych sieťach, a preto berieme „influencerov“ s rezervou. No od našich blízkych či kamošiek akosi očakávame, že budú reálne, tak ako my.

O pár dní sme sa stretli s Katkou.
„Vieš, že sme sa tam len pohádali? Ten západ slnka bol síce pekný, ale ja som celý čas revala, že ma nikdy nepočúva a on mal nervy, že chcem všade fotku…“

Zuzana mi po káve potichu povedala: „Vieš, že tie fotky si robím do zásoby, keď mám energiu, a potom ich postujem, keď sa mi nechce ani vstať z postele?“

A Lenka sa len zasmiala: „Ten ranný beh? Bola som vonku presne tri minúty, potom som to vzdala, lebo mi praskla guma na legínach.“

Zasmiali sme sa. A mne to došlo.

Nikto nedáva na sieť realitu.
Dávame tam len to, čo chceme, aby videli ostatní.
A porovnávať sa s dokonalou ilúziou je najistejšia cesta k tomu, ako sa cítiť mizerne.

Odvtedy, keď otvorím Instagram a niečo ma pichne, poviem si:
„Aj toto je len výsek. A aj ja mám svoje pekné výseky.“
A potom sa usmejem.
Aj keď sedím v teplákoch.
Aj keď je káva studená.

Nezabudni, aj influencerky, známe osobnosti a aj tvoje kámošky sú len ľudia, z mäsa a kostí, rovnako ako ty. Tiež sú z času na čas (a možno aj častejšie) chorí, sem-tam majú doma neporiadok, nie vždy sa im podarí dokonalý cheescake, aj oni sa pohádajú, majú deň blbec a s perfektným novým účesom od kaderníka si do zásoby narobia niekoľko fotiek, nech je čo postovať:) cvak-cvak. Už sa cítiš lepšie?