Pravidlo 80/20 vo vzťahoch: Zdravá rovnováha alebo cesta do pekla?

Keby mi niekto pred pár rokmi povedal, že láska nie je o tom, aby mi partner dal všetko, čo chcem, ale aby mi dal tých správnych 80 %, pravdepodobne by som len prevrátila očami. No dnes to vidím inak. Po pár nevydarených vzťahoch a jednom, v ktorom som konečne pochopila, ako má vyzerať zdravá dynamika, si uvedomujem, že pravidlo 80/20 vo vzťahoch naozaj funguje. Lenže – môže byť aj pascou.

Pravidlo 80/20 – Čo to vlastne znamená?

V jednoduchosti: vo vzťahu nikdy nedostaneš úplne všetko, čo si predstavuješ. Ak je ale 80 % vecí tak, ako potrebuješ – je tam rešpekt, láska, podpora, komunikácia – a tých 20 % sú len drobnosti, ktoré nie sú dokonalé, si na správnej ceste. Problém je, keď si pletieš, čo patrí do ktorých percent.

Zdravý vzťah verzus toxický vzťah

Keď som bola mladšia, prehliadala som veci, ktoré by mali byť jasnými červenými vlajkami. Ak som z 80 % času bola v strese, smutná alebo mala pocit, že nie som dosť dobrá, presviedčala som sa, že to je normálne, lebo veď tých 20 % chvíľ, keď bol dobrý, ma predsa držalo nad vodou. No to je presne opačne, ako to má byť.

V zdravom vzťahu sa 80 % času cítiš dobre. Si sama sebou. Nepotrebuješ rozmýšľať nad tým, ako sa mu máš prihovoriť, aby si ho nenahnevala.

Nemusíš si strážiť každý krok, aby si sa mu neznepáčila. Nie je to dokonalé, občas sa pohádate, občas niečo nevyjde – ale vieš, že to stojí za to, lebo ten základ je pevný.

Toxický vzťah sa naopak vyznačuje tým, že tých 80 % tvorí neistota, smútok a hľadanie výhovoriek. Možno sa utešuješ, že „veď všetci majú problémy“ alebo „on sa zmení“, ale v skutočnosti sa pomaly vytrácaš sama sebe.

Ako rozoznať, kde si?

Dnes už viem, že ak musím o vzťahu viac premýšľať, analyzovať ho, ospravedlňovať partnerove správanie, klamať okoliu aj sebe, alebo sa pred ním mením na verziu seba samej, ktorú ani nespoznávam, nie je to dobré znamenie. Naučila som sa čítať varovné signály, ktoré som predtým ignorovala:

• Pocit neistoty – Ak sa cítiš skôr úzkostne ako šťastne, niečo nie je v poriadku.
• Chodenie po špičkách – Ak sa bojíš povedať svoj názor, aby si ho „nenahnevala“, je to červená vlajka.
• Manipulácia a výčitky – Ak ťa partner vždy presvedčí, že „to ty preháňaš“, „si príliš citlivá“ alebo „to sa ti len zdá“, je to gaslighting, nie láska.
• Emočné výkyvy – Raz si na piedestáli, raz ťa ignoruje. Nikdy nevieš, na čom si.
• Očakávanie, že sa zmení – Ľudia sa nemenia, ak sami nechcú. Ak sa stále presviedčaš, že „už to bude lepšie“, radšej si polož otázku, prečo sa v tom ešte stále držíš.

Dr. Lipová vo svojom poslednom príspevku na Instagrame presne vystihla túto pascu: „Ak ťa partner ignoruje, ale zároveň sa tvári, že si pre neho jediná, je to emocionálna manipulácia. Ak neustále riešiš, či mu máš napísať prvá, ak čakáš na jeho pozornosť ako na odmenu, nie si vo vzťahu, si v psychologickej hre, v ktorej ťa nikdy nenechá vyhrať.“

Tento post som si musela prehrať niekoľkokrát, pretože som v tom videla svojich ex. A seba. Tú, čo sa kedysi nechala chytiť do pasce presne takéhoto nastavenia.

Dnes už viem, že láska nie je o čakaní, o neistote ani o „bojovaní za vzťah“. Láska je o tom, že sa cítiš v bezpečí, že vieš, na čom si, a že nemusíš stále niečo dokazovať, aby si si zaslúžila pozornosť. Ak máš pocit, že vo vzťahu hráš hru, ktorú nikdy nemôžeš vyhrať, je čas prestať hrať. A odísť.

Ako odísť, keď ťa drží kotva?

Najťažšie na toxickom vzťahu nie je uvedomiť si, že nie je v poriadku. Najťažšie je odísť. Lebo odísť znamená odtrhnúť sa od všetkého, čo ťa držalo na mieste. A tá kotva má mnoho podôb – spoločné roky, spomienky, rodina, finančná závislosť, strach zo samoty, nádej, že sa ešte niečo zmení.

Najsilnejšou kotvou býva práve láska – alebo aspoň to, čo si myslíš, že je láska. Možno si tak veľmi zvykla na cyklus dobrých a zlých dní, že si nevieš predstaviť nič iné. Možno si presvedčená, že bez neho nebudeš kompletná, že už nikoho takého nestretneš, že už je „neskoro začínať odznova“.

Ale ak niečo vieš, tak to, že láska nie je o prežívaní vlastnej bolesti len preto, aby si niekoho nestratila. Ak sa musíš kvôli láske ničiť, nie je to láska.

Odchod nevyzerá vždy dramaticky ako vo filmoch. Často je to postupný proces. Začína sa tým, že si dovolíš priznať pravdu. Potom príde moment, keď sa prestaneš ospravedlňovať a začneš plánovať. Kam pôjdeš? Kto ti pomôže? Ako si vytvoríš nový život?

A hlavne – ako sa prestaneš báť byť sama.

Pretože samota je desivá len vtedy, keď si ju spájaš s prázdnotou. Ale v skutočnosti je sloboda. Je priestor pre ľudí, ktorí ťa naozaj milujú. Je to možnosť začať odznova a nestáť pri niekom, kto ťa iba drží na dne.

Ak stále hľadáš znak, že je čas odísť, tak tu ho máš.