Umenie žiť. Nie iba prežívať

Chcem cítiť vietor na tvári a vedieť, že som nažive. Nie len existovať v nekonečnom zozname povinností, v očakávaniach, ktoré mi nepatria, v tichom zápase o uznanie, ktoré vlastne vôbec nepotrebujem.

Chcem sa smiať tak hlasno, že sa svet na chvíľu zastaví a začne sa smiať so mnou. Chcem plakať tak úprimne, že každá slza bude čistiť nielen mňa, ale aj všetko, čo už dávno malo odísť.

Chcem sa prestať báť. Strachu som dala priveľa času, priveľa noci, priveľa krokov, ktoré som neurobila, priveľa slov, ktoré som nevyslovila. Už ho viac nevolám.

Chcem sa obklopiť ľuďmi, ktorí sa tešia, keď sa mi darí, a ktorí so mnou mlčia, keď mi nie je do reči. Ľuďmi, ktorí vedia, že úsmev a objatie sú lieky bez vedľajších účinkov. Preč od závisti, negativity, povrchnosti.

Život je príliš krátky na to, aby sme ho trávili s tými, ktorí nevedia, ako ho naozaj cítiť.

Chcem dýchať naplno. Nie iba povrchne, nie iba preto, že musím. Chcem cítiť každý nádych ako dôkaz, že som tu. Teraz.

Chcem sa dotknúť neba – nie preto, aby som dokázala, že sa to dá, ale preto, aby som si pripomenula, že ho v sebe nosím už dávno.

Chcem žiť. Naozaj.