Z denníka matky, ktorá je na plný úväzok MAMAŽéRKA

Mamy dokážu takmer všetko – a navyše, jednou rukou! V dobe perfekcionizmu prezentovaného v médiách a na internete je na ženy – matky vyvíjaný tlak na dokonalosť. My ženy máme v krvi, že sa “ideme roztrhnúť”, chceme zvládať výchovu aj domácnosť prinajmenšom na výbornú, súčasne pracovať, venovať sa partnerovi….koníčky a starostlivosť o seba, aby sme našli balans. Že sci-fi? Omyl, toto je každodenná realita mamičiek. Ako ju zvládnuť a nezblázniť sa z tohto kolotoča povinností? Vyspovedali sme autorku obľúbeného portálu Z denníka mamy, aby ste vedeli, že v tom nie ste samy.

Ako vyzerá tvoj deň v role mamy?

Keďže moje deti už kus podrástli, nebudia ony mňa, ale ich z postele ťahám ja (teda s výnimkou víkendu, kedy sú do krásy vyspané v nekresťansky skorú hodinu). Nasleduje klasický ranný zhon, ktorý pozná každá mama so škôlko/školopovinnými deťmi – kým sa uistím, že sú všetci vycikaní, umytí, oblečení, najedení, proste ready to go, tak si o pol ôsmej medzi dverami uvedomím, že ako jediná odchádzam z domu hladná a s plným mechúrom, ale „nezastavujem, máme zpoždění“.

Cestou v aute zastavím pár hádok, lebo jedno dieťa si dovolilo pozrieť sa na druhé, druhé si zas dovolilo dýchať, a keď sú deti konečne bez ujmy na zdraví (fyzickom) odovzdané v inštitúciách, fičím naspäť domov, kde ma čaká kolotoč upratovania po raňajkách a práca.

A ticho.

To božské dvojhodinové ticho pri práci je balzamom na moju materskú dušu.

Potom do seba kopnem dve, tri kávy a začína mi taxikárska šichta. Škôlka, škola, ZUŠ, krúžky, a s tým spojené prestoje a keď prídeme podvečer domov, zväčša na mňa doľahne kríza.

Tá materská „čo mám zas uvariť na večeru“ kríza.

Tak ako divá gúglim rýchle recepty, len aby som o pol hodinku postavila na cestoviny. Medzitým už treba riešiť úlohy, tak je mobil znova v hlavnej úlohe. Vďaka štvrtáckej matike, slovine, vlastivede a prírodovede som vytočená na svoje mladšie ja a jeho

„Toto sa rozhodne učiť nebudem, načo mi to kedy v živote bude?!“

Lebo raz sa to budeš učiť so svojou dcérou Zuza, preto!

Ono sa totiž kapáneček ťažko vysvetľuje vlastnému dieťaťu, prečo sa má niečo naučiť, keď to nevie ani mama. Nuž, začala som gúgliť na tajnáša a hrám sa na múdru. Nasleduje večera, teda večerajú deti a ja premýšľam, ako dostanem rajčinovú omáčku z bielej podlahy. Vlhčené utierky to vyriešili a my sa môžeme spokojne vrhnúť na cardio tréning. Hodinka a pol neúnavného naháňania detí do postele. Ja, spotená až za ušami, deti vykúpkané a voňavučké, ja pripravená po celom dni vypnúť, deti naspídované z čokolády, čo si stihli dať po večeri, kým som si na dve minúty odskočila na wc.

Zrazu ich trápi neuhasínajúci smäd, aj to či im naozaj kúpim zmrzlinu, ktorú som im v slabej chvíľke sľúbila v apríli roku 2021 a samozrejme, či je káva fakt z hovienok. Keď máme lepší večer, ako bonus sa vynorí aj nejaký projekt, ktorý treba odovzdať nasledujúci deň.

Dve sekundy pred mojím psychickým zrútením deti konečne zaspia a ja mám čas pre seba. Rozumej – sprcha, zuby a dobrú noc. Ktorá v skutočnosti bude dobrá až keď dorozmýšľam…

…kedy má malá termín u zubára, či sme neprešvihli logopedičku, dokedy treba zaplatiť školu v prírode, kde kúpim jarné topánky, či som nenechala v práčke opraté prádlo a netreba ho ešte vyvesiť…

V čom ťa materstvo zmenilo?

Úplne vo všetkom. Psychicky aj fyzicky. Mám viac smiechu aj viac kíl, viac objatí aj viac vrások. Tiež viac povinností, ale viac si užívam maličkosti. Proste som úplne iná, lebo som sa v materstve aj stratila a aj našla. Prehodnotila som vďaka deťom všetky svoje priority a uvidela svet cez úplne iné okuliare. A aby som nezabudla, došla mi všetka trpezlivosť 😀

Aký je tvoj obľúbený výrok?

„Matka mieni, dieťa mení.“

 V tomto výroku je neskutočne veľa pravdy. Keby si to uvedomili všetky mamky a najmä ich okolie, bolo by na svete oveľa viac pohody, menej stresu, menej sĺz, menej tlaku a hlavne menej materského seba obviňovania. Niektoré veci si môže mama proste akokoľvek naplánovať a aj tak sa zmenia. 

Už len prísť s dieťaťom niekam načas je niekedy nadľudský výkon

Môže to byť nespavec a zrovna v popoludňajšom spánku potiahne a ty chceš prísť načas, ale chceš to dieťa nechať proste nech sa konečne dobre vyspí. Môžeš byť medzi dverami nachystaná a dieťa potrebuje na wc, tak ti cícerkom tečie pot po chrbte, lebo sa už nechceš vyzliekať a zákon schválnosti – drobec potrebuje na veľkú.

A ty si v hlave premietaš, ako bude niekto naštvaný, lebo meškáš, aj keď robíš, čo môžeš.

Takýchto „drobností“  je za deň veľmi veľa a matky cítia neskutočný tlak z každej strany, lebo spoločnosť od matiek očakáva perfekcionizmus.

V jednom výroku niekto napísal:

„Očakávame od matiek, že budú pracovať tak, ako keby nemali deti a vychovávať deti tak, ako keby nepracovali.“

A presne tak to je. Ale nedá sa riťou sedieť na dvoch stoličkách a podávať 100%-ný výkon. Takže oceňme matky za ich snahu a pamätajme si, že ozaj robia čo môžu, ale „Matka mieni, dieťa mení.“